Na vine sú hviezdy (Recenzia)

Autor: John Green
Originálny názov: The Fault in Our Stars
Vydavateľstvo: Ikar 2013
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 240
Žáner: YA román
Moje hodnotenie obálky: 4/5
Moje hodnotenie knihy: 5/5

Anotácia:

Odkedy Hazel v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy v štvrtom štádiu, pripravovala sa na vlastnú smrť. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život, lebo je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali ďalej. Na nenávidenom stretnutí podpornej skupiny pre pacientov s rakovinou však spozná Augusta Watersa, ktorý má štýl, rakovinu na ústupe a oči len pre ňu. S ním začne objavovať dosiaľ nepoznaný svet lásky na pomedzí života a smrti.

***

Dnes veľmi rýchlo a stručne, pretože ja stále nemám slová.

Poznáte ten pocit, keď sa na knihu veľmi, veľmi, ale fakt veľmi tešíte a čakáte od nej veľa? Ja ho mám často a vo väčšine prípadov ma čaká len obrovské sklamanie. Kniha Na vine sú hviezdy však nie je ten prípad. Právom som čakala veľa, pretože som veľa dostala. Veľa a ešte niečo k tomu.

Po prečítaní knihy som bola odrovnaná. Už dlho ma žiadna kniha takto nevyšťavila. Nešlo len o to, aký silný a krásny príbeh to je. Ale hlavne o to, ako dokázal Green vyčarovať úsmev na tvári aj napriek tomu, že mi tiekli slzy prúdom. Je to jedno z najväčších umení, ktoré autor môže vytvoriť (aspoň podľa mňa).

Kníh o rakovine som prečítala už viacero. Ale Hviezdy boli najlepšie. Boli niečím iné a ani sama neviem čím. Knihu som prečítala za jeden deň a niekto by si možno pomyslel, že som si ju ani nemohla užiť. Ale naopak, užila som si ju najviac, ako sa dalo a to, že som ju prečítala rýchlo bola jedine zásluha autora.

Hazel a Gus boli úžasní. Spolu prekonávali veci, ktoré patria k najhorším, čo sa môžu ľuďom stať. Doplňovali sa a podporovali sa. A dalo by sa povedať, že ich láska bola naozaj osudová. V tejto knihe som tomu verila. Neboli to len pobláznení teenageri. Asi (nie asi, ale určite) sa ľudia s vidinou stále hroziacej smrti dívajú na svet úplne inak.

Ďalšia vec, ktorá sa mi v knihe páčila, bol nadhľad, s akým Hazel a Gus o rakovine rozprávali. Mnohí ľudia by si z nich mohli zobrať príklad, čo sa týka pohľadu na svet (ale nielen, čo sa týka toho), vrátane mne. Ja dúfam, že som si z knihy zobrala všetko, čo som mohla a som zase o trochu lepšia.

Knihu by som odporúčala ako mladým, tak aj dospelým. Pre všetkých sa v nej niečo nájde.
Upozornenie! Pred čítaním sa odlíčte (ja som to neurobila ...) a spolu s knihou si zoberte aj vreckovky. Budete ich potrebovať.

Moje hodnotenie je asi jasné:

Ellie